Stres náš každodenný (a jeho vplyv na hmotnosť)

Stres náš každodenný (a jeho vplyv na hmotnosť)

29.12.2018

Definícia stresu znie, že je to  špecifická poplachová reakcia organizmu, ktorej cieľom je organizmus zachrániť v momente, kedy sú naň kladené nadmerné požiadavky, či už psychického, alebo fyzického charakteru. V takomto momente dochádza k narušeniu rovnováhy (homeostázy) organizmu, čo vyvolá reakciu, ktorej cieľom je opätovne rovnováhu nastoliť. Poruchu rovnováhy môžu vyvolávať rôzne faktory, ktoré nazývame stresormi, a ktoré sú veľmi špecifické pre každého z nás (čo jedného „vystresuje do krajnosti“, druhého nechá úplne chladným). Pri strese bez nášho vedomia a bez toho, aby sme to vedeli nejakým spôsobom ovplyvniť, prebehne v našom organizme celý rad reakcií, ktoré ho pripravia na dva varianty – bojovať (z minulosti – s nepriateľom, s divokým zverom) alebo utekať (napríklad pred prírodnou katastrofou).  Či už sa rozhodneme pre jednu, alebo druhú možnosť, potrebujeme určité množstvo energie. Táto je zabezpečená aktiváciou systémov, ktoré, zjednodušene povedané, spôsobia mobilizáciu zásob glukózy či voľných mastných kyselín, zrýchlenie tepu, zvýšenie krvného tlaku. Čo je v podstate problém. V minulosti na človeka pôsobili stresory, s ktorými sa dalo bojovať, alebo sa pred nimi dalo utekať, takže mobilizované zásoby boli vďaka fyzickej aktivite využité.  Dnes však čelíme prevažne hrozbám psychickým, u ktorých je tento mechanizmus neúčinný a nemá ako dôjsť k odbúraniu týchto látok! Pokiaľ je duševný stres častý, opakovaný alebo dokonca dlhotrvajúci, dochádza k hromadeniu týchto látok, narušeniu homeostázy, až k poškodzovaniu jednotlivých orgánov. Asi nám je všetkým jasné, že prežívanie stresu negatívne ovplyvňuje aj kvalitu nášho spánku. No a nekvalitný spánok, spolu s pretrvávajúcim stresom, sú jednými zo základných príčin vylučovania strašiaka, ktorým je hormón nadobličiek – kortizol.

Kortizol hrá úlohu v mnohých oblastiach. Jeho zvýšená hladina okrem iného negatívne ovplyvňuje reprodukčnú schopnosť (v strese organizmu ide najmä o „záchranu života“ a reprodukcia musí ísť bokom), zvyšuje krvný tlak, oslabuje imunitu, negatívne ovplyvňuje hustotu kostí, zvyšuje riziko ochorení orgánov tráviaceho traktu (stres a žalúdočné vredy). A čo nás, vzhľadom k nadpisu článku, zaujíma najviac, zvyšuje chuť do jedla, znižuje dostupnú energiu a podľa všetkého ovplyvňuje aj potravinové preferencie. Mnohé štúdie poukazujú na preferenciu jedál s vysokým obsahom tukov a cukrov pri prežívaní chronického stresu. Ľudia trpiaci stresom tiež môžu trpieť nedostatkom spánku, prípadne jeho zníženou kvalitou, stres zapíjajú alkoholom a mávajú menej času na cvičenie. Všetky tieto faktory spoločne podporujú vznik nadváhy alebo obezity a ďalších ochorení.

Keďže stresu sa v dnešnej dobe väčšina z nás vyhne len ťažko, je potrebné sa minimálne zamyslieť nad tým, ako znížiť jeho dopad na organizmus.

 

Životným štýlom

  • vyhýbať sa fajčeniu, alkoholu, nedostatku spánku
  • meditovať a nájsť si čas pre seba
  • cvičiť a tancovať
  • pokiaľ to ide, vyhýbať sa situáciám, ktoré nám „dvíhajú tlak“
  • ak nás práca stresuje a zároveň nenapĺňa, je dôvod na zmenu
  • vyhľadávať spoločnosť ľudí, s ktorými sa cítime dobre
  • často sa smiať

Stravou

  • potraviny bohaté na tryptofán, napríklad banány, orechy, semienka, vajíčka, ryby, kakao, špenát či ďatle

Tu by som sa na chvíľu pristavila pri enterickom nervovom systéme, alebo tzv. „druhom mozgu“ organizmu. Enterický, alebo inak črevný nervový systém je samostatne fungujúci systém, ktorý sa nachádza v brušnej dutine. Dokáže spracovávať informácie, koordinovať obranu organizmu v boji proti infekciám, podávať správy o tráviacom trakte do mozgu. Prepojenie črevného a centrálneho nervového systému sa ukazuje aj v bežnom živote. Väčšina z nás asi pozná pocitu úzkosti, pri ktorých sa „dvíha žalúdok“, prípadne prichádzajú pocity na zvracanie.

V enterickom nervovom systéme vzniká prevažná väčšina serotonínu, neurotransmiteru, ktorého prekurzorom je práve aminokyselina tryptofán, a ktorý je dôležitý pre svoje antidepresívne účinky a vlastnosť regulácie spánku.

  • komplexné sacharidy, ktoré zabránia kolísaniu energie a nálady – celozrnné obilniny a pseudoobilniny (celozrnné pečivo a cestoviny, ryža natural, bulgur, kuskus, pšeno či špalda)
  • potraviny bohaté na vitamín C, ktorý znižuje vyplavovanie kortizolu v stresových obdobiach, vitamín C sa nachádza vo veľkom množstve v žltej a červenej paprike, čiernych ríbezliach, surovej brokolici, čerstvom tymiáne či kôpre
  • kyselinu listovú a zinok ako pomoc pri obrane proti infekciám
  • horčík, ktorého bohatými zdrojmi sú sušené bylinky, semená, orechy, ryžové či pšeničné otruby
  • n-3 mastné kyseliny v tučných morských rybách
  • potraviny bohaté na železo, ktoré je dôležité pri tvorbe neurotransmiterov
  • antioxidanty v ovocí a zelenine zlepšujú kognitívne funkcie

Úplne sa stresu pravdepodobne nezbavíme. Ostatne, stres nemusí byť len negatívneho významu. Existuje totiž takzvaný eustres, alebo stres pozitívny, ktorý nás naopak stimuluje k dosiahnutiu lepšieho výkonu. Je to stres, ktorý prežívame pred dôležitým stretnutím, na ktoré sa tešíme, či pred súťažou, na ktorú sme sa tvrdo pripravovali. Vďaka tomuto stresu sa mobilizujú naše sily,  sme schopní prekonať sami seba a podať lepší výkon. Tohoto benefitu by sme sa asi neradi vzdávali Štúdie však ukazujú, že vhodnou úpravou životného štýlu a stravovania môžeme dopad stresu na náš organizmus zreteľne zmierniť.

 

Pokud se Vám článek líbil,
podpořte tento web a sdílejte ho.

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte Více informací

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close